Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Čo ak sa jeho reč nevyvíja tak, ako by mala?

Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Ale čo sa stane, keď sa táto schopnosť z nejakého dôvodu nerozvíja správne?

logopedie terapeutka dite cviceni

Image by freepik

Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? Ako môžem svojmu dieťaťu pomôcť?

V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Nájdete tu aj odpovede na najčastejšie otázky, ktoré trápia rodičov.

Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky. A vy, ako rodič, ste na tejto ceste jeho najdôležitejším sprievodcom a podporovateľom.

Vývoj reči

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Jej vývoj je fascinujúci proces, ktorý prebieha u každého dieťaťa individuálne, no existujú určité všeobecné míľniky, ktoré môžu rodičom pomôcť orientovať sa v tom, či sa ich dieťa vyvíja primerane.

Míľniky vývoja reči podľa veku

Nasledujúce míľniky sú orientačné a vychádzajú z odbornej literatúry:

0–3 mesiace:

4–6 mesiacov:

7–12 mesiacov:

1–2 roky:

2–3 roky:

3–4 roky:

4–5 rokov:

Tabuľka vývoja reči podľa Úvodu do pediatrie LKUK 2005

Vek

Rečový vývoj

Novorodenec

Prejavuje sa plačom

2-3 mesiace

Objavuje zvuk svojho hlasu, tvorí rozličné zvuky, "žvatle"

7-8 mesiacov

Vyslovuje slabiky

9 mesiacov

Zdvojuje slabiky (napr. "mama")

12 mesiacov

Vie vysloviť aspoň 3 zmysluplné slová, objavuje sa expresívny žargón

15 mesiacov

Ovláda asi 10 slov

20 mesiacov

Ovláda ďalších 15 slov

2 roky

Pribúda približne 30 slov za mesiac, chápe, že slovo je symbol

Poznámky:

 

Od 12. mesiaca dieťa dokáže vyjadrovať náladu, súhlas či nesúhlas.

Od 2 rokov sa rozvoj reči prudko rozbieha, dieťa už netvorí slová len napodobňovaním.

Zdroj: https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Uvod_do_pediatrie_-_nemedicinske_smery_01.pdf

Individuálne rozdiely medzi deťmi

Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Tento vývoj je ovplyvnený mnohými faktormi, ktoré môžu byť genetické, environmentálne alebo dokonca spojené s osobnosťou dieťaťa.

deti stul nemluvit neslyset

Photo by Keren Fedida on Unsplash

Genetické predispozície

Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Niektoré deti majú vrodenú tendenciu k rýchlejšiemu alebo pomalšiemu vývoju reči.  

Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Rodičia, ktorí sami mali problémy s rečou alebo oneskorený vývoj reči, môžu zistiť, že ich deti majú podobné výzvy.

 

Pohlavie

Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane rozdielov v mozgových štruktúrach a hormonálnych rozdieloch medzi pohlaviami. 

Zaujímavosť: Viete, ako estrogén ovplyvňuje ženské telo?

 

Prostredie

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. Deti, ktoré sú vystavené bohatšiemu jazykovému prostrediu, môžu mať rýchlejší rozvoj slovnej zásoby. 

To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Naopak deti, ktoré vyrastajú v prostredí s menším množstvom verbálnych podnetov, môžu zaostávať.

 

Viacjazyčnosť

Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. To však neznamená, že sú menej schopné.

Naopak, dlhodobo z toho profitujú, pretože sa učia zvládať viacero jazykov a rozvíjajú si schopnosti, ktoré im umožnia lepšie porozumieť rôznym kultúram a kontextom.

 

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Tieto individuálne rozdiely v osobnosti môžu výrazne ovplyvniť tempo vývoja reči.

 

Zdravotný stav

Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči. Deti, ktoré trpia na opakované infekcie ucha, môžu mať problémy so sluchom, čo môže ovplyvniť ich schopnosť počúvať a napodobňovať zvuky.

Rovnako aj iné zdravotné problémy môžu mať vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane reči.

Varovné signály

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, aby sa prípadné problémy mohli včas riešiť.

batole loznice

Stock photos by Vecteezy

Príznaky oneskorenia reči

Nasledujúce príznaky môžu naznačovať oneskorený vývoj reči:

Možné príčiny oneskoreného vývoja reči

Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Pochopenie týchto faktorov je dôležité pre správnu diagnostiku a následnú terapiu.

Fyziologické faktory oneskoreného vývoja reči

Poruchy sluchu:

Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Ak dieťa nepočuje dobre, môže mať ťažkosti s rozlišovaním zvukov a slov, čo vedie k problémom s ich napodobňovaním a osvojovaním si. 

 

Neurologické poruchy:

Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Rôzne neurologické poruchy môžu narušiť tieto procesy a viesť k ťažkostiam s produkciou alebo porozumením reči. 

Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč. Ďalšie neurologické poruchy tiež môžu mať za následok oneskorený alebo narušený vývoj reči v závislosti od poškodenej oblasti mozgu.

 

Rázštepy:

Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr. p, b, t, d). 

Reč detí s rázštepmi môže byť menej zrozumiteľná a môžu mať charakteristický hyperrhinofonický šum v dôsledku úniku vzduchu cez nos. 

 

Neurovývinové poruchy:

Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. Môžu mať problémy s porozumením a používaním gest, výrazov tváre a očného kontaktu. 

U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Tieto deti môžu mať ťažkosti s porozumením abstraktným pojmom a s vyjadrovaním svojich myšlienok a potrieb.

Psychologické faktory oneskoreného vývoja reči

holcicka rec cviceni

Image by freepik

Oneskorený kognitívny vývoj:

Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Ak dieťa zaostáva v kognitívnom vývoji, môže to mať negatívny vplyv aj na jeho schopnosť učiť sa a používať reč. 

Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov. Môžu tiež vykazovať obmedzenú symbolickú hru, ktorá je dôležitým predchodcom rozvoja jazyka. 

Náš tip: Viete, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností, ako je pamäť alebo koncentrácia?

 

Selektívny mutizmus:

Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Nejde teda o neschopnosť hovoriť, ale o neschopnosť hovoriť v špecifických situáciách kvôli úzkosti. 

Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii. Tento stav sa zvyčajne objavuje v ranom detstve a môže pretrvávať až do školského veku, ak sa nelieči. 

 

Trauma alebo stres:

Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. Deti, ktoré zažili týranie, zanedbávanie alebo iné formy traumy, môžu vykazovať oneskorený začiatok reči, obmedzený rozsah slovnej zásoby a ťažkosti s vyjadrovaním svojich myšlienok a pocitov. 

V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti. Mechanizmy, ktorými stres ovplyvňuje vývoj mozgu a reči, sú komplexné a môžu zahŕňať zmeny v neurochemických systémoch, ako je zvýšená hladina kortizolu. 

Environmentálne vplyvy oneskoreného vývoja reči

matka miminko hrani

Photo by: Farah

Nedostatočná stimulácia:

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Ak je dieťa vystavené obmedzenej komunikácii a málo podnetom, môže to viesť k oneskorenému vývoju reči. 

Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený. Okrem toho, nedostatok podnetov v prostredí, ako sú knihy, náučné hračky a hry podporujúce jazyk, môže tiež prispieť k oneskorenému vývoju reči. 

 

Viacjazyčné prostredie:

V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Hoci sa niekedy predpokladá, že vystavenie viacerým jazykom môže spôsobiť oneskorenie vo vývoji reči, výskum ukazuje, že z dlhodobého hľadiska je viacjazyčnosť pre deti prínosná. 

Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Avšak tento počiatočný rozdiel sa zvyčajne vyrovná do 5 rokov veku. 

Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Navyše, viacjazyčnosť prináša kognitívne výhody, ako je lepšia schopnosť prepínať medzi úlohami a filtrovať irelevantné informácie.

 

Nedostatočná interakcia:

Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Ak rodičia alebo opatrovatelia málo komunikujú s dieťaťom, neodpovedajú na jeho pokusy o komunikáciu alebo mu nedávajú dostatok priestoru na vyjadrenie, môže to negatívne ovplyvniť vývoj reči. 

Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu. Ak však rodič nereaguje alebo reaguje nekonzistentne, dieťa môže stratiť záujem o komunikáciu. 

Okrem toho, ak rodič dominuje v konverzácii a nedáva dieťaťu dostatočný priestor na vyjadrenie, dieťa nemá možnosť precvičovať si svoje rečové schopnosti. 

Dobre vedieť: Starostlivosť o dieťa, nielen s poruchami reči, môže byť niekedy pre rodičov veľmi vyčerpávajúce.  Ako každý deň získať energiu? Tu je 8 tipov pre úspešný ranný štart.

Najčastejšie poruchy reči u detí

Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu. V tejto časti sa bližšie pozrieme na dve najčastejšie poruchy reči u detí: oneskorený vývin reči a vývinovú jazykovú poruchu.

holcicka orl vysetreni

Autor fotky: Los Muertos Crew

Oneskorený vývin reči (OVR)

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Dieťa s OVR má obvykle menšiu slovnú zásobu, tvorí jednoduchšie vety a má ťažkosti s porozumením v porovnaní s deťmi rovnakého veku.

 

Príčina oneskoreného vývinu reči (OVR)

Príčiny OVR môžu byť rôzne. Často ide o kombináciu viacerých faktorov, ako sú:

 

Diagnostika oneskoreného vývinu reči (OVR)

Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Dôležité je aj vylúčenie iných príčin, ako sú poruchy sluchu alebo intelektu.

 

Liečba oneskoreného vývinu reči (OVR)

Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia. Dôležitá je aj spolupráca s rodičmi, ktorí môžu podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí.

Vývinová jazyková porucha (VJP)

Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. Deti s VJP majú problémy s porozumením alebo produkciou reči, prípadne s oboma oblasťami.

chlapec ticho

Image by stockking on Freepik

Príznaky vývinovej jazykovej poruchy (VJP)

VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Niektoré príznaky:

 

Príčina vývinovej jazykovej poruchy (VJP)

Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Niektoré štúdie tiež poukazujú na možnú súvislosť s predčasným pôrodom alebo nízkou pôrodnou hmotnosťou.

 

Diagnostika vývinovej jazykovej poruchy (VJP)

Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Dôležité je vylúčiť iné príčiny jazykových ťažkostí, ako sú poruchy sluchu, autizmus alebo mentálna retardácia. 

Logopéd vyšetrí rečové a jazykové schopnosti dieťaťa pomocou štandardizovaných testov a pozorovaní.

 

Liečba vývinovej jazykovej poruchy (VJP)

Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Základom je individuálna logopedická terapia, ktorá je zameraná na rozvoj konkrétnych jazykových schopností, v ktorých má dieťa deficity. 

Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Dôležité je aj prispôsobenie prostredia a komunikácie tak, aby bolo pre dieťa zrozumiteľnejšie a podporovalo jeho jazykový rozvoj.

Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov.

Ako podporiť rozvoj reči u dieťaťa

Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. V tejto časti sa pozrieme na niektoré stratégie a aktivity, ktoré môžete použiť na podporu rečového vývinu vášho dieťaťa.

matka deti spolecna hra

Autor fotky: Anna Shvets

Každodenná komunikácia s dieťaťom

Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Už od narodenia je dôležité na dieťa hovoriť, aj keď vám ešte nerozumie.

Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Takto sa dieťa učí, že reč má význam a že je prostriedkom na zdieľanie informácií a nadväzovanie vzťahov.

Vedeli ste, že hranie spoločenských hier môže pomôcť s rozvojom komunikácie?

Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Veľký čierny havko." Týmto spôsobom poskytujete dieťaťu spätnú väzbu a zároveň modelujete správnu reč.

Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí. Takto dávate dieťaťu najavo, že jeho komunikácia je dôležitá a hodná pozornosti.

Hry a aktivity podporujúce reč

Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Tieto aktivity by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa a mali by byť pre neho zábavné a zaujímavé.

Pre mladšie deti sú vhodné jednoduché hry, ako sú napríklad:

Pre staršie deti môžete použiť zložitejšie hry a aktivity, ako sú:

Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor. Počas hry môžete modelovať správnu výslovnosť, gramatiku a používanie jazyka v rôznych situáciách.

Význam čítania a rozprávania príbehov

Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Príbehy tiež pomáhajú deťom rozvíjať predstavivosť, empatiu a porozumenie svetu okolo nich.

Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Takto podporujete nielen pasívne porozumenie, ale aj aktívne používanie jazyka.

Tip: Viete, ako vybrať vhodné detské rozprávky, vrátane ich vplyvu na detský vývoj?

Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Dôležité je, aby ste používali bohatý a expresívny jazyk a aby ste dieťa zapojili do rozprávania.

Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa. Deti, ktorým sa pravidelne číta, majú väčšiu slovnú zásobu, lepšie porozumenie čítanému textu a lepšie komunikačné schopnosti celkovo.

rodina mama tata deti cteni kniha

Stock photos by Vecteezy

Môže mať dieťa problém s rečou ak preskočí fázu lezenia či sedenia?

Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Jedným z menej známych, ale dôležitých faktorov, je aj motorický vývin dieťaťa, konkrétne fázy lezenia a sedenia. 

Ako súvisí motorický vývin s rečovým vývinom a čo sa môže stať, ak dieťa tieto fázy preskočí?

Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Tieto spojenia sú dôležité pre neskorší vývin reči, čítania a písania.

Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Keď dieťa manipuluje s predmetmi, trénuje si nielen motorické zručnosti, ale aj kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a riešenie problémov.

Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou. Ak však spozorujete, že vaše dieťa tieto fázy preskakuje alebo sa v nich zdržiava len krátko, je dobré to konzultovať s pediatrom alebo fyzioterapeutom.

Kedy a koho kontaktovať

Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. V tejto časti sa pozrieme na to, na koho sa môžete obrátiť, ak máte pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa.

chlapec trenink reci

Image by freepik

Pediater ako prvý kontakt

Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Pediater je lekár špecializovaný na zdravotnú starostlivosť o deti a dôverne pozná vývinové míľniky, ktoré by malo dieťa dosahovať v rôznych vekových obdobiach.

Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť. Opíšte mu, čo ste spozorovali a prečo máte obavy. 

Pediater môže vykonať základné vyšetrenie sluchu a zraku, aby vylúčil tieto príčiny oneskorenia rečového vývinu.

Ak pediater zistí, že vaše dieťa zaostáva v rečovom vývine alebo má iné príznaky, ktoré by mohli naznačovať problém, odporučí vám ďalších odborníkov, ako je logopéd, psychológ alebo neurológ.

Logopéd a jeho úloha

Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Ak pediater alebo vy sami máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, logopéd je kľúčovým odborníkom, ktorého by ste mali vyhľadať.

Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. Na základe tohto vyšetrenia môže logopéd identifikovať prípadné oneskorenie alebo poruchu rečového vývinu a odporučiť vhodný plán intervencie.

Okrem priamej práce s dieťaťom môže logopéd spolupracovať aj s ďalšími odborníkmi, ako sú učitelia, psychológovia alebo lekári, aby zabezpečil komplexnú starostlivosť o dieťa.

zena holcicika pismena

Image by gpointstudio on Freepik

Ďalší odborníci (psychológ, neurológ)

V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Títo odborníci môžu poskytnúť cenné informácie o celkovom vývine dieťaťa a identifikovať prípadné pridružené poruchy.

Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Môže vykonať testy inteligencie a vývinové hodnotenia, aby zistil, či oneskorenie rečového vývinu nie je súčasťou širšej vývinovej poruchy, ako je napríklad autizmus.

Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Môže vykonať neurologické vyšetrenie a zobrazovacie vyšetrenia mozgu, aby vylúčil štrukturálne alebo funkčné abnormality, ktoré by mohli ovplyvňovať rečový vývin.

Do tímu odborníkov patrí aj detský ORL lekár, foniater, akustik (technik a špecialista na načúvacie prístroje), fyzioterapeut, liečebný pedagóg či sociálny pracovník.

Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ako rodič ste dôležitou súčasťou tohto tímu a vaše pozorovania a spolupráca sú neoceniteľné pre úspech vášho dieťaťa.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Pamätajte, že včasná intervencia je kľúčová pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov a pre celkový zdravý vývin vášho dieťaťa.

Terapeutické možnosti

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. V tejto časti sa bližšie pozrieme na logopedickú terapiu, alternatívne metódy komunikácie a domáce cvičenia a aktivity, ktoré môžete využiť na podporu rečového vývinu vášho dieťaťa.

logopedicka terapie trida

Image by freepik

Logopedická terapia

Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji konkrétnych jazykových schopností, ako sú porozumenie reči, slovná zásoba, gramatika a výslovnosť.

Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Počas týchto sedení logopéd využíva rôzne techniky a stratégie, ako sú jazykové hry, cvičenia na rozvoj sluchu a reči, modelovanie správnej výslovnosti a používanie vizuálnych pomôcok.

Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Môže ísť napríklad o tipy na komunikáciu s dieťaťom, výber vhodných hračiek, darčekov pre deti a aktivít alebo cvičenia, ktoré môžu rodičia s dieťaťom robiť doma.

Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa s terapiou začne a čím intenzívnejšia je, tým lepšie sú vyhliadky na zlepšenie rečových schopností dieťaťa.

Alternatívne metódy komunikácie

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Tieto metódy umožňujú dieťaťu komunikovať aj bez použitia hovorenej reči.

Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Dieťa sa učí vybrať obrázok toho, čo chce, a podať ho komunikačnému partnerovi.

matka dite obrazky cviceni reci

Image by freepik

Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". Tieto gestá môžu byť prevzaté z bežnej komunikácie alebo môžu byť súčasťou formálneho posunkového systému.

V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Patria sem napríklad komunikačné aplikácie pre tablety a smartfóny, ktoré umožňujú dieťaťu komunikovať pomocou obrázkov, symbolov alebo syntetizovanej reči.

Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie. Cieľom je umožniť dieťaťu efektívne komunikovať, kým sa pracuje na rozvoji jeho rečových schopností.

Domáce cvičenia a aktivity

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Tieto aktivity by mali byť pre dieťa zábavné a motivujúce a mali by sa prirodzene začleniť do každodennej rutiny.

Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách. Teraz si ich zopakujeme a pridáme ďalšie užitočné tipy:

Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka. Je to ako s čokoládou, ak ju máte radi, vždy si kúsok uzobnete

Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch. Vytvorte si napríklad rituál čítania pred spaním.

Mohlo by sa hodiť: Dostatočný oddych je dôležitý rovnako pre deti ako aj pre dospelých. Dospelí však často trpia poruchami spánku. Vyskúšajte týchto 21 tipov pre lepší spánok.

Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti). Zapojte tlieskanie, ťukanie alebo dupanie do rytmu alebo zapojte rytmizáciu hrou na telo či rytmickými nástrojmi.

Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky. Môžete si rozprávať príbeh podľa obrázkov.

snehulak

rano stal

v kosilce

Zdroj: ZŠ s MŠ pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím Drotárska cesta 48 Bratislava

Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek. Opýtajte sa predškoláka, či by pomohol princovi hádanku uhádnuť.

Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch. Poskytujte mu spätnú väzbu a rozširujte jeho vyjadrenia.

Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne. Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu. Skúšajte hľadať podobné slová a môžete dieťa poprosiť, aby vám to ešte raz vysvetlilo.

Hry na striedanie: Precvičujte striedanie v konverzácii pomocou hier, ako sú telefónne rozhovory s bábikami alebo bábkové divadlo.

Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Tieto príbehy sú ľahko pochopiteľné a majú veľa zaujímavých postáv a situácií, ktoré môžete zahrať.

Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia. Keď už príbeh dobre pozná, môžete začať s hraním.

Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne. Tento prístup je skvelý na komunikáciu, plánovanie a orientáciu v čase.

plánujeme

Zdroj: ZŠ s MŠ pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím Drotárska cesta 48 Bratislava

Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk. Tieto aktivity môžu zahŕňať jednoduché hry na ihrisku, športové aktivity, tanec alebo aj prechádzky v prírode.

Knižka zážitkov: Kreatívny spôsob podpory rečového vývinu

Knižka zážitkov je jednoduchá, no účinná aktivita, ktorú môžu rodičia robiť so svojimi deťmi na podporu ich rečového vývinu. Je to vlastnoručne vyrobená kniha, ktorá dokumentuje zážitky, udalosti a spomienky dieťaťa. Okrem toho, že slúži ako milá pamiatka, má knižka zážitkov aj významné výhody pre rozvoj jazyka a komunikácie.

 

Čo je knižka zážitkov?

Knižka zážitkov je osobná kniha, ktorú vytvárajú rodičia spolu s dieťaťom. Obsahuje fotografie, obrázky, výstrižky a popisy rôznych udalostí a aktivít v živote dieťaťa. Môže to byť napríklad návšteva zoo, rodinná oslava, výlet do prírody alebo bežný deň doma.

Každá strana knihy je venovaná jednému zážitku a obsahuje vizuálne materiály (fotky, obrázky, lístky a pod.) a jednoduchý text, ktorý opisuje danú udalosť. Text môže byť napísaný rodičom alebo dieťaťom, v závislosti od veku a schopností dieťaťa.

V podstate sa jedná o taký vlastnoručne vyrábaný scrapbookový album.

 

Prečo robiť knižku zážitkov?

Vytvorenie knižky zážitkov má viacero výhod pre rečový a jazykový vývin dieťaťa:

Podpora rozprávania a rozprávania príbehov: Pri vytváraní knihy má dieťa príležitosť rozprávať o svojich zážitkoch a spomienkach. Učí sa formulovať myšlienky, používať nové slová a tvoriť súvislé vety a príbehy.

Rozvoj slovnej zásoby: Počas rozprávania o zážitkoch sa dieťa stretáva s novými slovami a pojmami. Rodič môže tieto slová vysvetliť a použiť v rôznych kontextoch, čím podporuje rozširovanie slovnej zásoby dieťaťa.

Podpora porozumenia: Keď dieťa rozpráva o udalostiach, ktoré zažilo, učí sa organizovať a sekvenčne radiť informácie. To podporuje rozvoj porozumenia a schopnosti chápať súvislosti a príčinno-následné vzťahy.

Rozvoj gramotnosti: Kontakt s písaným textom v knižke zážitkov pomáha dieťaťu osvojiť si koncept písanej reči. Učí sa, že hovorené slová sa dajú zaznamenať písomne a že text nesie význam.

Posilnenie vzťahu rodič–dieťa: Spoločná tvorba knižky zážitkov je príjemná aktivita, ktorá posilňuje puto medzi rodičom a dieťaťom. Dáva priestor na kvalitný spoločne strávený čas, zdieľanie a komunikáciu.

 

Ako vytvoriť knižku zážitkov?

Ako teda na výrobu scrapbookového albumu, ktorý bude deťom pomáhať s rozvojom reči a zároveň slúžiť ako celoživotná pamiatka? Vytvorenie knižky zážitkov je jednoduché a nevyžaduje špeciálne materiály. 

kniha zazitku

Stock photos by Vecteezy

Budete potrebovať:

Postup:

  1. Vyberte si zážitok alebo udalosť, ktorú chcete zdokumentovať.
  2. Nájdite alebo vytlačte fotografie a obrázky súvisiace s daným zážitkom.
  3. Spolu s dieťaťom nalepte obrázky na stránku v knižke.
  4. Opýtajte sa dieťaťa, čo sa dialo na obrázkoch a čo si pamätá z danej udalosti.
  5. Zapíšte slová dieťaťa alebo ho nechajte samostatne napísať popis (v závislosti od veku a schopností).
  6. Prečítajte nahlas, čo ste napísali a diskutujte o zážitku.
  7. Pokračujte ďalšími zážitkami a udalosťami, kým nezaplníte celú knihu.

Knižku zážitkov môžete vytvárať priebežne počas dlhšieho obdobia a pravidelne sa k nej vracať. Čítanie a diskusia o minulých zážitkoch podporuje pamäť, rozprávanie a jazykové schopnosti dieťaťa.

Pre deti s poruchami reči môže byť knižka zážitkov obzvlášť prínosná. Poskytuje vizuálnu oporu pre rozprávanie, čo môže uľahčiť komunikáciu. Zároveň dáva priestor na precvičovanie cielených jazykových schopností v zmysluplnom a motivujúcom kontexte.

Časté otázky

V tejto časti sa pozrieme na niektoré časté otázky, ktoré môžu mať rodičia ohľadom rečového vývinu svojho dieťaťa. 

deti chlapecek

Image by freepik

Ovplyvňuje kŕmenie alebo strava vývin reči u dieťaťa?

Áno, spôsob kŕmenia a strava môžu mať vplyv na vývin reči u dieťaťa. Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "správna technika kŕmenia podporuje správny vývin orofaciálnej oblasti, ktorá je nevyhnutná pre neskorší vývin reči."

Dojčenie podporuje správny vývin svalov úst a jazyka, zatiaľ čo kŕmenie z fľaše, ak nie je správne technicky zvládnuté, môže viesť k nesprávnym pohybovým vzorom. Taktiež prechod na tuhú stravu a správna technika jedenia podporujú rozvoj orálno-motorických zručností potrebných pre reč.

Taktiež dlhodobé podávanie mixovanej stravy môže mať negatívny dopad na vývin reči. Okrem oslabenia žuvacích svalov, dlhodobé podávanie mixovanej stravy môže ovplyvniť obratnosť jazyka. Jazyk, podobne ako iné svaly, potrebuje pravidelnú stimuláciu a tréning, aby sa správne vyvíjal. 

Keď deti konzumujú len mixovanú stravu, ich jazyk nemá dostatok príležitostí na vykonávanie zložitých pohybov. Narušený vývin žuvacích svalov a obratnosti jazyka môže následne ovplyvniť zdravý vývin reči.

Dá sa už z plaču malého bábätka zistiť, či bude mať problémy s rečou?

Samotný plač bábätka zvyčajne nie je indikátorom budúcich problémov s rečou. Avšak niektoré špecifické zvuky alebo charakteristiky plaču môžu naznačovať určité rizikové faktory. Napríklad, ak bábätko vydáva len veľmi tiché alebo jednotvárne zvuky, môže to byť znak sluchového alebo neurologického problému. 

Ak má rodič akékoľvek pochybnosti, je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom.

Je rozdiel medzi dojčeným dieťaťom a tým, ktoré mlieko pilo z fľaše?

Výskumy ukazujú, že dojčenie môže mať pozitívny vplyv na rečový vývin. Dojčené deti majú nižšie riziko oneskorenia rečového vývinu a lepšie skóre v jazykových testoch v porovnaní s deťmi kŕmenými z fľaše. Môže to súvisieť so správnym vývinom orofaciálnej oblasti pri dojčení, ako aj s bližším kontaktom a interakciou medzi matkou a dieťaťom počas dojčenia.

Ak rodič zavčasu vyhľadá odbornú pomoc, dá sa zabrániť, že dieťa bude mať rečové problémy alebo dyslexiu či dysgrafiu?

Včasná intervencia je kľúčová pre deti s rizikom rečových problémov alebo porúch učenia. Ak rodič spozoruje varovné signály a vyhľadá odbornú pomoc, dá sa mnohým problémom predísť alebo zmierniť ich dopad. 

Logopedická terapia v ranom veku môže významne zlepšiť rečové a jazykové schopnosti dieťaťa. Taktiež včasná identifikácia a intervencia pri dyslexii a dysgrafii môže pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s týmito výzvami a uspieť v škole.

Je problém, ak má dieťa 2,5 roka a stále rozpráva iba svojou hatlaninou, ktorej rozumie len jeho mama?

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, ale vo veku 2,5 roka by už dieťa malo používať zmysluplné slová a jednoduché vety. Ak dieťa v tomto veku komunikuje prevažne nezrozumiteľnou "hatlaninou", môže to byť znak oneskoreného rečového vývinu. 

Nemusí to nevyhnutne znamenať niečo chorobné, ale je dôležité poradiť sa s pediatrom alebo logopédom, ktorí môžu posúdiť, či dieťa potrebuje ďalšiu podporu alebo vyšetrenia.

Môže nesprávna technika jedenia ovplyvniť dieťa, že nedokáže začať rozprávať? 

Nesprávna technika jedenia, ako je napríklad tlačenie lyžičky na jazyk alebo prehnané používanie cumľa, môže ovplyvniť orálno-motorické zručnosti dieťaťa a tým nepriamo ovplyvniť aj rečový vývin. 

matka dite krmeni lzickou

Stock photos by Vecteezy

Súvisí reflux u novorodencov neskôr s rečovým vývojom?

Reflux u novorodencov sám o sebe nie je priamo spojený s neskorším rečovým vývinom, ale môže spôsobovať diskomfort a bolesti, ktoré môžu narušovať kŕmenie a interakciu, čo môže mať sekundárny vplyv na vývin reči.

Kedy odučiť dieťa od cumlíka, aby sme mu neprivodili problémy s rečou?

Odporúča sa začať odúčať dieťa od cumlíka okolo 6–12 mesiaca veku a úplne ho prestať používať do 2–3 rokov. Dlhodobé a nadmerné používanie cumlíka po tomto veku môže ovplyvniť správny vývin zubov a čeľuste, ako aj orálno-motorické zručnosti potrebné pre reč. 

Ak má dieťa ťažkosti s odúčaním od cumlíka, je dobré poradiť sa s pediatrom alebo logopédom o stratégiách, ako to zvládnuť.

Ako často budeme chodiť na terapiu?

Frekvencia a dĺžka logopedickej terapie závisí od individuálnych potrieb dieťaťa a závažnosti problému. Niektoré deti môžu potrebovať intenzívnu terapiu viackrát do týždňa, iné môžu mať sedenia raz za týždeň alebo za dva týždne. 

Váš logopéd navrhne vhodný plán terapie na základe komplexného zhodnotenia schopností a potrieb vášho dieťaťa. Je dôležité dodržiavať odporúčaný plán a spolupracovať s logopédom aj doma.

Dieťa sa môže javiť ako mentálne postihnuté, a pritom môže mať len problém s rečou?

Áno, niekedy sa môžu ťažkosti s rečou a jazykom javiť ako mentálne postihnutie. Ak dieťa nedokáže adekvátne komunikovať a vyjadrovať svoje myšlienky a potreby, môže sa javiť ako menej inteligentné alebo mentálne oneskorené. 

Avšak po dôkladnom vyšetrení a s vhodnou logopedickou terapiou sa často ukáže, že dieťa má normálnu inteligenciu a len potrebuje podporu pri rozvoji svojich rečových a jazykových schopností. Preto je veľmi dôležité neunáhliť sa so závermi a vyhľadať odbornú diagnostiku.

Záver

batole zvatlani klavesnice

Image by master1305 on Freepik

Rečový vývin je fascinujúci a komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi. Ako rodič máte jedinečnú príležitosť podporiť svoje dieťa na tejto ceste a pomôcť mu rozvinúť jeho komunikačné schopnosti.

V tomto článku sme sa pozreli na normálny priebeh rečového vývinu, varovné signály, ktoré môžu naznačovať problém, a rôzne terapeutické možnosti. 

Kľúčové body, ktoré si treba zapamätať, sú:

Ak ste rodič, ktorý má obavy o rečový vývin svojho dieťaťa, pamätajte, že nie ste v tom sami. Nebojte sa vyhľadať pomoc a podporu. S trpezlivosťou, porozumením a správnym vedením môžete sprevádzať svoje dieťa na ceste k úspešnej komunikácii.

Najdôležitejšie je vytvoriť pre dieťa prostredie plné lásky, prijatia a podnetov. Rozprávajte sa s dieťaťom, čítajte mu, hrajte sa s ním a oslavujte každý jeho pokrok. Každé dieťa je jedinečné a má svoj vlastný potenciál. Vašou úlohou je pomôcť mu tento potenciál naplno rozvinúť.

Dúfame, že tento článok bol pre vás užitočný a poskytol vám potrebné informácie a uistenie. Ak máte ďalšie otázky alebo potrebujete podporu, neváhajte sa obrátiť na odborníkov vo vašom okolí. So správnym prístupom a podporou môže vaše dieťa prekonať akékoľvek prekážky a stať sa sebavedomým a schopným komunikátorom.

Článok sme pre vás pripravili v spolupráci s:

PoctiveSEO: Zoznámte sa so SEO a naučte sa ho využiť vo svoj prospech: 15 ročné know how na jednom mieste

Autor:

radka ziakova 208.jpg

Mgr. Radka Žiaková, Obsahová špecialistka z PoctiveSEO na zdravotné a odborné témy, majiteľka e-shopu Zdravoradka.sk

Som magisterka sociálnych štúdií so záujmom o zdravý životný štýl. Moje vedomosti a praktické skúsenosti čerpám nielen z akademického prostredia, ale aj z neustáleho učenia a objavovania nových vecí.

Ako vyštudovaná zdravotná sestra a majiteľka zdravotného webu sa snažím s láskou a odbornosťou šíriť osvetu o zdravej výžive a životnom štýle. Zároveň skúmam nové možnosti v oblasti duševného zdravia a pohody.

Mám blízko nielen k ľuďom, ale aj k zvieratám a prírode, čo odráža môj celostný prístup k životu. Moje články ponúkajú bohatú mozaiku najnovších vedeckých poznatkov prepletených s osobnými skúsenosťami. Poskytujú čitateľom cenné informácie a inšpirujú k pozitívnym zmenám pre lepšie zdravie a celkovú pohodu.

Zdroje:

Owens, R. E. (2012). Language development: An introduction. Pearson.

Hoff, E. (2013). Language development. Cengage Learning.

S.Hovorková, M.Rzymanová, D.Tarcsiová (2017) Máme dieťa s poruchou sluchu. Alfaprint ISBN: 978-80-89895-06-9

Boutwell, B. B., Beaver, K. M., & Barnes, J. C. (2012). Role of breastfeeding in childhood cognitive development: A propensity score matching analysis. Journal of Paediatrics and Child Health, 48(9), 840-845.

Kapalková, S. (2010). Vývin reči detí v ranom veku a stratégie jeho podpory. Logopedický zpravodaj, 2010(1-2), 7-12.

Mikulajová, M. (2016). Dyslexia - špecifická porucha čítania. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 50(3-4), 267-282.

https://akls.sk/vyvin-reci-u-deti/

https://www.dfsr.sk/poruchy-reci-u-deti/

https://www.detskarec.sk/kedy-vyhladat-logopeda/

https://www.logopediakomarno.sk/priciny-oneskoreneho-vyvinu-reci/

https://www.logopedbb.sk/oneskoreny-vyvin-reci/

https://dfnkosice.sk/oneskoreny-vyvoj-reci/

https://klinikacalma.sk/oneskoreny-vyvin-reci/

https://www.logopea.sk/novinky/logopedicka-prve-krmenie-ovplyvnuje-u-deti-aj-vyvin-reci-vsimat-si-treba-lezenie-a-sedenie/

https://www.klinickalogopedie.cz/kedy-navstivit-logopeda

https://www.logopedspolecnost.sk/uloha-logopeda-v-starostlivosti-o-dieta-s-oneskorenim-vyvinom-reci

https://dfnkosice.sk/multidisciplinarny-pristup-k-porucham-reci-u-deti

https://www.detskarec.sk/ako-podporit-vyvin-reci-u-deti-tipy-pre-rodicov

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2923747/?fbclid=IwAR2S0hqSnIeFZqjT3GXoFlduqRnigMXEf9l3OCgv32GmSuzw7gVgdx_aVno